H L Á S K O S L O V I E

 

ABECEDA

         Slovenská abeceda má 46 písmen.

a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž

 

HLÁSKY

• Samohlásky:

           krátke: a, e, i, y, o, u, ä

           dlhé: á, é, í, ý, ó, ú

• Dvojhlásky:

           ia, ie, iu, ô

• Spoluhlásky:

        Podľa pravopisu:

               tvrdé:  d, t, n, l, h, ch, k, g

               mäkké:  ď, ť, ň, ľ, dž, ž, č, š, c, dz, j

               obojaké:  b, m, p, r, s, v, z, f

        Podľa znelosti:

              párové:

                   znelé:        b   d   ď   g   dz   dž   z   ž   h     v

                   neznelé:    p    t    ť   k    c     č    s   š   ch   f

              nepárové:

                    znelé:      m  n  ň  l  ľ  r  j

Ø      Spoluhlásky sa spodobujú podľa znelosti:

o        na začiatku slova ( v/f: vták, vtedy, včela )

o        uprostred slova ( b/p: babka, d/t: dedko, v/u: dievča...)

o        na konci slova (b/p: zub, z/s: voz, d/t: hrad, h/ch: rozvrh...)

Ø       Zákon o rytmickom krátení – v slovenčine nemôžu po sebe nasledovať dve dlhé slabiky ( prá-ca, ká-va, za-bú-da...)

Ak nasledujú dve dlhé slabiky za sebou, hovoríme o výnimkách       z pravidla o rytmickom krátení (vtá-čí, tŕ-nie...)

Ø      Prozodické prostriedky – prízvuk, melódia, rytmus, prestávka, tempo. Zdôrazňujeme nimi slová alebo vety.

 

              PÍSANIE BODKY

Ø      Bodka sa nepíše za:

·          nadpisom a nápisom.

·          údajmi v adrese,

·          skratkami zo začiatočných písmen ( Sk, MS )

·          menom autora, názvom knihy,

·          názvom školskej úlohy,

·          určením miesta a dátumu ( Bratislava máj 2007),

·          meracími jednotkami a hudobnými značkami ( pp, m ).

Ø      Bodka sa píše za:

·        skratkou rodného mana a priezviska ( Ľ. Štúr...),

·        číslicami, ktoré sa píšu namiesto radovej číslovky (Mojmír II.)

·        akademickými titulmi ( Mgr., MUDr., PaedDr. ).

 

                          PÍSANIE ČIARKY

     Čiarkou oddeľujeme:

·        viacnásobné vetné členy,

·        oslovenia,

·        citoslovcia,

·        prístavky

·        v súvetí hlavné vety od vedľajších.

·        píšeme ju aj pred spojeniami: a tak, a prečo, a vtedy,...

                         PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN

·        vlastné mená osôb, zvierat ( Jana, Štúr, Dunčo, Pejko,...),

·        mená rozprávkových bytostí ( Popoluška, Snehulienka,...),

·        planét a hviezd ( Slnko, Saturn,...),

·        názvy sviatkov ( Vianoce, Deň matiek,...),

·        názvy ulíc, miest, dedín, krajov, riek, morí, oceánov a pod.

( Dunajská ulica, Trnava, Starý Tekov, Dunaj, Čierne more,...),

• oslovenia v listoch ( Ty , Tvoj, Váš,...).

         Písanie ä po spoluhláskach b, m, p, v

–holúbä, žriebä, bábätko, bábä

–mäso, mäkký, pamäť, smäd, odmäk, najmä, Demänovská jaskyňa

–päta, päsť, späť, opäť, päť, pätolízač, pästičky, púpä, pätnásť

–obväz, väzeň, vädnúť, nevädza, deväť, Svätopluk, väčší, zväz,

   hovädzie, svätý, zväzok

 

                             L E X I K O L Ó G I A

 

Homonymá – rovnozvučné slová – rovnako znejúce s rôznym významom (oko, hlava, list, koruna, pero, kohútik, mať, ucho, kôš )

Synonymá – rovnoznačné slová – majú rovnaký alebo podobný význam

(chytať - lapať, okno – oblok, súper – sok, vetva – konár, dom – barák )

Opozitá – antonymá – slová opačného významu – dvojice slov postavené proti sebe ( suchý – mokrý, svetlo – tma, áno – nie )

Členenie slovnej zásoby

v     podľa vecného významu

            - plnovýznamové – podstatné mená, prídavné mená, zámená,

   číslovky, slovesá, príslovky

            - neplnovýznamové – predložky, spojky, častice

        jednovýznamové – vlastné mená, odborné názvy (Jano, jedľa biela)

        viacvýznamové – ( hlava, kohútik )

v     podľa citového zafarbenia

            - bez citového zafarbenia – neutrálne

            - s citovým zafarbením

                 kladným – zdrobneniny, maznavé, detské, zjemňujúce slová

                 záporným – zveličujúce, zhoršujúce, vulgárne slová

v     podľa pôvodu

            - domáce

            - cudzie – prevzaté, internacionalizmy

v     podľa dobového výskytu

       - nové - neologizmy

       - zastarané – archaizmy, historizmy

v     podľa príslušnosti k jazykovému štýlu

       - neutrálne

       - štylisticky príznakové

             spisovné – odborné, básnické, hovorové

             nespisovné – slangové, nárečové

 

                         T V O R E N I E   S L O V

q       odvodzovanie – slovotvorný základ + slovotvorná predpona

                            + slovotvorná prípona ( žab–ka, let–ec, pod-hrad-ie )

q       skladanie – spojenie dvoch slov alebo dvoch slovotvorných základov do zloženého slova – ( more-plavec, zem-e-guľa)

q       spájanie slov – do združených pomenovaní ( prídavné meno)

q       skracovanie slov – vznikanie skratky (napr.) a značky (km)

q       preberanie slov z cudzích jazykov ( víkend )

 

                                T V A R O S L O V I E

SLOVNÉ DRUHY

Ø      ohybné – skloňujeme, časujeme

      podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá

Ø      neohybné – neskloňujeme, nečasujeme, nemenia tvar

           príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia

 

                       1.  PODSTATNÉ MENÁ

Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje.

Pýtame sa na ne otázkami: Kto? ČO?

• všeobecné : dom, vták, dievča, lopta,...
• vlastné : Peter, Dunaj, Trnava, Saturn, Slovensko,...

•  hmotné – konkrétne : stôl, tabuľa, auto, otec, pohár,...
•  nehmotné – abstraktné : zdravie, smútok, mladosť, priateľstvo,...

Gramatické kategórie:

      ROD – mužský ( ten ) - otec

               -  ženský ( tá ) - matka

               -  stredný ( to ) - dieťa

      ČÍSLO – jednotné – singulár – (stôl, pero, chlapec, lopta,...)

                  -  množné – plurál – (stoly, perá, chlapci, lopty,...)

      PÁD – Nominatív – N -     Kto? Čo?

                  Genitív – G            ( bez, od, z,...) Koho? Čoho?

                  Datív – D                Komu? Čomu?

                  Akuzatív – A          Koho? Čo? ( vidím)

                  Lokál – L                ( o, pri,...) Na kom? Na čom?

                  Inštrumentál – I     ( s ) Kým? Čím?

Vzor nie je je gramatická kategória.

Ø      Vzory mužského rodu :

životné – chlap, hrdina          neživotné – dub, stroj

§    CHLAP – životné podstatné mená mužského rodu zakončené na 

                        spoluhlásku ( žiak, lekár,...)

                    - zakončené na samohlásku o ( Jano, dedo, ujo,...)

V nominatíve plurálu:  -i (chlapci, žiaci,...),

                                       -ia, -ovia ( rodičia, dedovia, ujovia,...).

V genitíve a akuzatíve plurálu:  -ov  ( chlapov, žiakov, víťazov,...)

 

N – chlap                               chlapi

G – chlapa                            chlapov

D – chlapovi             chlapom

A – chlapa                chlapov

L – chlapovi                          chlapoch

 I – chlapom                         chlapmi

§         HRDINA – životné podstatné mená mužského rodu zakončené na 

                      -a ( starosta, sluha, huslista,....).

V nominatíve plurálu:  -ovia ( hrdinovia, starostovia, sluhovia,...)

                                       -i ( futbalisti, tenisti, huslisti...,).

V genitíve a akuzatíve plurálu:  -ov ( hrdinov, starostov, tenistov...,).

N – hrdina                             hrdinovia

G – hrdinu                             hrdinov

D – hrdinovi                          hrdinom

A – hrdinu                              hrdinov
L – hrdinovi                           hrdinoch
I  – hrdinom                           hrdinami

§         DUB – neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na 

                 tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( rebrík, strom, zošit,...).

V nominatíve plurálu:   -y ( duby, rebríky, stoly,...).

V inštrumentáli plurálu:  -mi, -ami ( dubmi, domami,...).

V genitíve plurálu:  -ov ( dubov, domov,...).

N – dub                                 duby

G – duba                               dubov

D – dubu                               dubom

A – dub                                  duby

L – dube                                duboch

I  –  dubom                            dubmi

§         STROJ – neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na mäkkú spoluhlásku ( kameň, dážď,...).

V nominatíve plurálu:  -e ( stroje, dažde, kmene,...).

V inštrumentáli plurálu:  -mi, -ami ( strojmi, štetcami,...).

V genitíve plurálu:  -ov ( strojov, nožov, kmeňov,...).

N – stroj                                 stroje

G – stroja                           strojov

D – stroju                           strojom

A – stroj                             stroje

L – stroji                             strojoch

 I – strojom                         strojmi

o       Zvieracie podstatné mená mužského rodu:

    Singulár – chlap: zajac, kamzík, vlk, had, medveď,...

    Plurál –    dub: kamzíky, slony, hady,...

                     stroj: jelene, medvede, zajace,...

vlk, pes, vták – vzor chlap – tí – vlci, vtáci, psi

                           vzor dub – tie – vlky, vtáky, psy

tí poľovnícki psi – tie poľovnícke psy     tí sťahovaví vtáci – tie sťahovavé vtáky

o       Neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na 

     -r, -l  majú zmiešané skloňovanie ( dub, stroj ).

dub – N pl – tunely, hotely, klavíry             stroj – L sg – v tuneli, v hoteli, v klavír

Ø      Vzory ženského rodu:

o       zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je

tvrdá spoluhláska: žena

o        zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je

mäkká spoluhláska: ulica

o        samohláskové vzory: žena, ulica

o        spoluhláskové vzory: dlaň, kosť

o        zmiešané vzory: gazdiná, idea

§         ŽENA

V nominatíve plurálu:  -y ( ženy, ruky, ryby, osy,...).

V inštrumentáli singuláru:  -ou ( ženou, rukou, babkou,...).

V inštrumentáli plurálu:  -ami ( ženami, rukami, babkami,...).

N – žena                                ženy

G – ženy                            žien

D – žene                            ženám

A – ženu                            ženy

L – žene                                ženách

 I – ženou                               ženami

§         ULICA

V nominatíve plurálu:  -e ( ulice, ruže, slrine,...).

V inštrumentáli singuláru:  -ou ( ulicou, skriňou, ružou,...).

V inštrumentáli plurálu:  -ami ( ulicami, ružami, vežami,...).

N – ulica                                ulice

G – ulice                                ulíc

D – ulici                                 uliciam
A – ulicu                                ulice
L – ulici                                  uliciach
 I – ulicou                               ulicami

§         DLAŇ

V nominatíve plurálu:  -e ( dlane, básne, lekárne,...).

V inštrumentáli singuláru:  -ou ( dlaňou, básňou, lekárňou,...).

V inštrumentáli plurálu:  -ami ( dlaňami, básňami, lekárňami,...)

V genitíve plurálu neplatí zákon o rytmickom krátení:

( básní, piesní, lekární,...)

N – dlaň                                 dlane

G – dlane                              dlaní

D – dlani                                dlaniam
A – dlaň                                 dlane
L – dlani                                dlaniach
 I – dlaňou                             dlaňami

§         KOSŤ

V nominatíve plurálu: -i  ( kosti, radosti, veci, noci,...)

V inštrumentáli singuláru: -ou ( kosťou, radosťou, nocou,...)

V inštrumentáli plurálu: -ami ( kosťami, radosťami, nocami,...)

N – kosť                                kosti                             

G – kosti                                kostí

D -  kosti                                kostiam

A – kosť                                kosti

L -  kosti                                kostiach

 I  - kosťou                             kosťami

§         GAZDINÁ

Podstatné mená ženského rodu utvorené z mužských podstatných mien, ktoré sa končia v nominatíve singuláru na –ná, -ovná, ( srtyná, švagriná, kráľovná,...).

N – gazdiná                          gazdiné

G – gazdinej                         gazdín
D – gazdinej                         gazdinám
A – gazdinú                           gazdiné
L – gazdinej                          gazdinách
 I – gazdinou                         gazdinami

§         IDEA

Podstatné mená ženského rodu, ktoré sa v nominatíve singuláru končia na –ea, (Andrea, Bea, Kórea, orchidea,...).

N – idea                                idey
G – idey                                 ideí
D – idei                                 ideám
A – ideu                                 idey
L -  idei                                  ideách
 I -  ideou                               ideami

§         PANI a MAŤ

Majú nepravidelné skloňovanie:

N – pani                     panie                          N – mať, mater                     matere
G – panej                   paní                            G – matere                            materí
D – panej                   paniam                      D -  materi                             materiam
A – paniu                   panie                          A -  mať, mater                     matere
L – panej                   paniach                      L -  materi                             materiach
 I -  paňou                  paniami                     I – materou                           materami

Pani sa neskloňuje ako prívlastok: pani učiteľke, s pani doktorkou, o pani Jane,...

 

Ø      Vzory stredného rodu

Podstatné mená stredného rodu označujú veci, mláďatá ľudí a zvierat.

§         MESTO

o       Podstatné mená stredného rodu zakončené na –o ( pero,divadlo, okno, telo,.).

N – mesto                             mestá
G – mesta                             miest
D – mestu                             mestám
A – mesto                             mestá
L – meste                              mestách
 I – mestom                           mestami

V nominatíve plurálu: -á ( mestá, perá, divadlá, telá,...)

V inštrumentáli plurálu: -ami ( mestami, perami, divadlami, telami,...)

Podstatné mená oko, ucho majú v pluráli dvojaké skloňovanie: oči, oká, uši, uchá

Keď sú to orgány zraku a sluchu, skloňujeme takto:

N – oči, uši
G – očí (očú), uší (ušú)
D – očiam, ušiam
A – oči, uši
L -  očiach, ušiach
 I -  očami, ušami

V prenesenom význame – oká, uchá, ôk, úch – oká na polievke, uchá na hrnci,...

 

§         SRDCE

o        Podstatné mená stredného rodu zakončené na –e ( more, plece, vajce,...)

N – srdce                              srdcia
G – srdca                              sŕdc
D – srdcu                              srdciam
A – srdce                              srdcia
L – srdci                                srdciach
 I – srdcom                            srdcami

V nominatíve plurálu: -ia ( srdcia, moria, plecia,...).

§         VYSVEDČENIE

o       Podstatné mená stredného rodu zakončené na: –ie ( pohorie, tŕnie, čítanie,..)

N – vysvedčenie                              vysvedčenia
G – vysvedčenia                              vysvedčení
D – vysvedčeniu                               vysvedčeniam
A – vysvedčenie                               vysvedčenia
L – vysvedčení                                 vysvedčeniach

 I – vysvedčením                               vysvedčeniami

V nominatíve plurálu: ia ( vysvedčenia, námestia, pohoria,...)

V inštrumentáli plurálu: - iami ( vysvedčeniami, námestiami, pohoriami,...)

V lokáli singuláru neplatí zákon o rytmickom krátení: lí-stí, tŕ-ní

§         DIEVČA

o        Podstatné mená stredného rodu zakončené na: -a, -ä ( vnúča, vtáča, bábä,..)

V pluráli má vzor dievča dva tvary – dievčatá, dievčence

N – dievča                            dievčatá         dievčence
G – dievčaťa                         dievčat           dievčeniec
D – dievčaťu                         dievčatám      dievčencom
A – dievča                             dievčatá         dievčence
L – dievčati                           dievčatách     dievčencoch
 I -  dievčaťom                      dievčatami     dievčencami

V nominatíve plurálu: -á alebo –e ( dievčatá, dievčence, vtáčatá, vtáčence,...)

V inštrumentáli plurálu: -ami ( dievčatami, vtáčencami,...)

Podstatné mená stredného rodu nemajú pri skloňovaní v príponách NIKDY „Y“

 

POMNOŽNÉ PODSTATNÉ MENÁ

Plurálovým tvarom pomenúvajú len jeden predmet ako i množstvo predmetov – jedny husle, dvoje husle,...Bývajú to váčšinou názvy, ktoré označujú: časti tela – ústa, choroby – kiahne, nástroje – hrable, udalosti – meniny, časové úseky – prázdniny....

Rod určujeme podľa pádových prípon nominatívu, genitívu, datívu, lokálu.

-y – dub, žena           -e – ulica, stroj          -a, -á – mesto           -ia, -a– srdce

duby – Karpaty – o Karpatoch, hody – o hodoch

ženy – Tatry – o Tatrách, dejiny – o dejinách

stroje – kúpele – o kúpeľoch, Tlmače -Tlmačoch

ulice – kachle – o kachliach, Levice – o Leviciach

mestá – Košariská – o Košariskách, krosná – o krosnách

srdcia – Lukovištia – o Lukovištiach, pľúca – o pľúcach

 

NESKLONNÉ podstatné mená cudzieho pôvodu – Ikea, atašé, kupé, miss, tabu,...

 

 

2.      PRÍDAVNÉ MENÁ

Vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí. Stoja pri podstatných menách. Pýtame sa na ne: Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?

Gramatické kategórie -  rod, číslo, pád

Druhy - akostné – vzťahové – privlastňovacie

·        Akostné – vyjadrujú akosť – Aký? Aká? Aké?

dajú sa stupňovať

Vzory  - a) tvrdého zakončenia – pekný, pekná, pekné

N – pekný                             pekní
G – pekného                         pekných
D – peknému                        pekným
A – pekného                         pekných
L – peknom                          pekných
 I – pekným                           peknými

V nominatíve singuláru: - y, -ý (pekný, malý, tvrdý, suchý,...).

V nominatíve plurálu: -i, -í (pekní, malí, tvrdí, suchí,...).

Ale - -ým, -ých, -ými

              b) mäkkého zakončenia – cudzí, cudzia, cudzie

N – cudzí                               cudzí

G – cudzieho                        cudzích
D – cudziemu                       cudzím
A – cudzieho                         cudzích
L – cudzom                           cudzích
 I – cudzím                             cudzími

Vždy –  -i, -í, -ím, -ích, -ími

·        Vzťahové – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu – Aký? Aká? Aké?

nedajú sa stupňovať

Vzory  - pekný, cudzí, páví ( pre živočíšne prídavné mená)

N – páví                                 pávie

G – pávieho                          pávích

D – páviemu                         pávím

A – páví                                 pávie

L – pávom                             pávích

 I – pávím                              pávími

Vždy -  -í, -ím, -ích, -ími

Neplatí rytmický zákon (vtáčí, líščí, motýlí,...)

Pozor – o motýľom, o včeľom, o krťom

·        Privlastňovacie – vyjadrujú komu (čomu) niečo patrí – Čí? Čia? Čie?

Vzory – otcov, otcova, otcovo, otcove, otcovi – v nominatíve vždy krátke

              matkin, matkina, matkino, matkine, matkini – v nominatíve vždy krátke

-ým, -ých, -ými ( otcových, matkiným, otcovými)

Nominatív plurálu: -ovi, -ini (otcovi bratia, matkini synovia)

Stupňovanie – pravidelné, nepravidelné

o        Pravidelné – I. stupeň - šikovný

-         II. stupeň – šikovnejší

-         III. stupeň – najšikovnejší

 

o        Nepravidelné - veľký, malý, dobrý, zlý, pekný (väčší, menší, lepší, horší, krajší).

                                   

3.      ZÁMENÁ

Zastupujú podstatné a prídavné mená.

Gramatické kategórie – rod, číslo, pád

- Rodové (on, ktorá, čí, sám,...)        - Bezrodové (ja, ty, my, kto, sa, čo,..).

Druhy: 

·        Osobné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony

·        Zvratné: sa, si

·        Privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich, svoj,...

·        Ukazovacie: ten, tá, to, tamten, onen, tí, tie,...

·        Opytovacie: Kto? Čo? Aký? Ktorý? Čí? ...

·        Neurčité: niekto, niektorý, dakto, dačo, dajaký, daktorý, ktorýsi, akýkoľvek,...

·        Vymedzovacie: sám, nikto, iný, inakší, všetok, ten istý, taký istý, samý,...

V inštrumentáli singuláru: -í  (svojím, mojím, tvojím, naším, vaším...).

V datíve plurálu:                   -i   ( svojim, mojim, tvojim, našim, vašim...).

- oni, sami – mužský rod životné

- ony, samy – mužský rod neživotné, ženský rod, stredný rod

Osobné privlastňovacie zámená jeho, jej, ich sú nesklonné.

Niektoré zámená sa skloňujú ako prídavné mená, majú vzory prídavných mien:

pekný – aký, ktorý, iný, dajaký, taký,....majú v nominatíve plurálu –í – akí, takí, iní,              ktorísi, akíkoľvek chlapci....

cudzí – čí, inakší, niečí...

 

4.      ČÍSLOVKY

Označujú počet osôb, zvierat, vecí alebo ich poradie. Pýtame sa na ne: Koľko? Koľký v poradí? Aký počet? Koľkokrát? Koľko ráz? Koľkonásobný?

Gramatické kategórie – rod, číslo, pád

Druhy:  Určité (päť, piaty, päťkrát)  - neurčité (veľa, niekoľký, niekoľkokrát,...)

·        Základné – koľko? (päť, tisíc, málo, sto, veľa,...)

·        Radové – koľký? (piaty, tretí, stý, niekoľký, tisíci,...)

·        Násobné – koľkokrát? koľko ráz? koľkonásobný? (päťkrát, päť ráz, päťnásobný,...)

·        Druhové – koľkoraký? (pätoraký, dvojaký....)

Pri násobných číslovkách píšeme spolu: -krát  (dvakrát, trikrát, päťkrát,...)

                                                                      -násobný  (trojnásobný, päťnásobný,...)

                                             píšeme osobitne: -ráz, -razy, -ráz (päť ráz, štyri razy,...)

Za radovými číslovkami vyjadrenými číslicami píšeme bodku (1. máj,...)

V základných číslovkách je vždy –i  (k piatim žiakom, o piatich žiakoch,...)

V radových číslovkách je vždy –y okrem N plurálu a čísloviek tretí, tisíci (piaty žiak v poradí, s piatym žiakom, obaja sú piati,...)

Vzory:

1 – pekný                                          sto – mesto            mialiarda - žena

2,3,4 – samostatné skloň.                 tisíc – stroj             milión - dub

násobné, radové, druhové číslovky – pekný, cudzí – druhý, dvojaký, tisíci, tretí...

5 – 99 – päť                                     

N – päť, piati

G - piatich
D - piatim
A - päť, piatich
L - piatich
I  - piatimi

5.      SLOVESÁ

Vyjadrujú, čo osoby, zvieratá , veci robia, čo sa s nimi deje: Čo robí? Čo sa deje?

Rozdelenie slovies:

§         PLNOVÝZNAMOVÉ:

o        činnostné vyjadrujú činnosť – Čo robí? (písať, žehliť, kresliť,...)

Ø      bezpredmetové

Ø      predmetové – pri predmete

ü      prechodné – akuzatív bez predložky  (čítať knihu, ....)

ü      neprechodné – ostatné pády a A s predložkou (idem s mamou.)

o        stavové vyjadrujú stav – Čo sa deje? (blednúť, starnúť, šedivieť,...

§         NEPLNOVÝZNAMOVÉ – pomocné:

Ø      fázové – (začať, začínať, zostať, prestať, prestávať,...)

Ø      modálne – (chcieť, môcť, smieť, mať, musieť dať, potrebovať,...)

Ø      sponové – (byť, bývať, stať sa, prísť, ostať, zostať,...)

 - zvratné – so zvratným zámenom sa, si ( česať sa, písať si, vracať sa,...)

 - nezvratné – bez zvratného zámena (česať, písať, ísť, maľovať,...)

- jednoduchý tvar – sloveso vyjadrené jedným slovom (píšem)

- zložený tvar – sloveso vyjadrené viacerými slovami (budem písať, písal by som,...)

- určitý tvar – vyjadruje osobu, číslo, čas, spôsob (spieva, spievali by sme,...)

- neurčitý tvar – nevyjadruje osobu, číslo, čas, spôsob (spievať, spievajúc,...)

·        neurčitok – (-ť) – písať

·        prechodník – (-c) - píšuc

·        činné príčastie prítomné – (-ci) - píšúci

·        činné príčastie minulé – (-ší) - napísavší

·        trpné príčastie – (ný) - písaný

·        slovesné podstatné meno – (ie) – písanie

Gramatické kategórie – osoba, číslo, čas, spôsob, rod, vid

OSOBA – 1.,2.,3.,

ČÍSLO – singulár – plurál

ČAS – minulý (písal som), prítomný (píšem), budúci (budem písať)

SPôSOB – oznamovací (píšem), rozkazovací (Píš! Píšme! Píšte!), podmieňovací – prítomný (písal by som), minulý ( bol by som písal)

ROD – činný (Murár stavia dom.) trpný (Dom sa stavia)

VID – dokonavý – ukončený dej (vypiť, napísať, urobiť, skočiť,...) nedokonavý – dej ešte pokračuje (piť, písať, robiť, skákať,...) Vid ľahko určíme, keď si sloveso dáme do budúceho času. Dokonavé slovesá majú väčšinou predpony.

Písať – zajtra budem písať – nedokonavý

Napísať - zajtra napíšem - dokonavý

Časovanie pomocného slovesa byť:

ja som                       my sme

ty si                           vy ste

on, ona, ono je          oni, ony sú

V slovesách píšeme na konci slova vždy -í , -i

-y je iba v rozkazovacom spôsobe vybraných slov – Zakry! Umy! Vyry!